Blog sa sťahuje!! Nová adresa: melaficent.wordpress.com

Zatiaľ tam toho moc nečakajte, zvykám si :) Objavia sa tam aj niektoré články odtiaľto, keď presťahujem tie obstojnejšie články, tento blog bude zrušený... Dúfam že ostaneme AFFS aj naďalej, ja už len nemám nervy na túto mizernú doménu ktorá nefunguje -_-

Cudzinec

26. září 2013 v 16:51 | melaficent |  Jednorázovky
Taak, akurát dočítavam Rúhača od S. Merrittovej. Je to tretia časť série Giordano Bruno. Všetko sú to fajn knihy, len sa čítajú trošku ťažšie... No ale nepíšem recenziu, takže k veci.
Je ti historický triler, a mňa tá časť "historický" inšpirovala k napísaniu malilililililililinkej jednorázovky.Obdobie nezaradím, lebo sú tam Francúzi a Nemci, a aj keď by mi to sedelo do 16. storočia, vtedy sa Nemecko ešte nejak neprejavovalo :D Takže to hoďme niekam do 19. storočia, viete, Prusko a tak...



Zo striech steká dážď, a prúdmi sa valí dole cestou. Ulice sa premenili na rieku. Topánky mám premočené do nitky. Kočiši poháňajú kone, len aby boli čo najskôr doma z tohto nečasu. Tak silnú búrku Francúzsko ešte nezažilo.
Odbočím do úzkej bočnej uličky, a kľajúc pokračujem v ceste. Voda z rímsy mi steká za golier, v tomto počasí neradno ani psa vyhnať von.
Konečne otvorím dvere na malej krčmičke. Ovalí ma silný opilecký puch, musím sa premáhať, aby som sa neotočil na päte, a nešiel preč. Prejdem ku krčmárovi. Podám mu malý zošúľaný papierik. Prečíta si ho, a potom na mňa nedôverčivo pozrie. Keď mu však na stôl položím plný mešec, zohne sa pod pult, a podá mi odtiaľ malý, umastený balíček. Spokojne sa usmejem, a vyjdem späť do dažďa. Môj úsmev trochu pohasne, keď skrývam balíček pod košeľu. Vybehnem na hlavnú ulicu, a pristavím prvého kočiša, ktorého zbadám. Vidím na ňom, že mu nie je po vôli, že mi musí zastaviť, chcel by už byť doma, pri žene a deťoch. Keď si však všimne, kto som, zastaví.
"Zdravím, Maximilian! Čo robíš o takomto čase vonku?" spýta sa priateľsky, ja však na tieto rečičky a pretvárky nemám náladu.
"Nemám záujem rozoberať to..." zafrflem, a nastúpim do koča. Cez okienko vidím, ako Jacques chvíľu krúti hlavou, a potom popchne kone.
Usmejem sa, a rozbalím balíček. Takže brat splnil svoj sľub.
Keď sa spravodlivosti nedovolám, vykonám svoju vlastnú.

Byť cudzincom nie je vo Francúzsku jednoduché. Vraj sú takí aj Angličania. Ktovie.
Každopádne, Nemci a Francúzi nikdy nevychádzali dobre. A mne preto na krk zavesili obvinenie z vraždy, ktorú som nespáchal. Pretože som iný.
Najskôr som si hovoril, že sa nevzdám života kvôli niečomu, na čom nemám vinu. Lenže všetci mi tu dali jasne najavo, že odvisnem, pretože nie som Francúz. Nikoho nezaujímalo, ako to je naozaj, tešili sa, že uvidia umrieť ďalšieho cudzinca.
Preto som sa rozhodol, že keď ma majú obesiť, dám im dôvod. A dnes som mi naskytla možnosť. V balíčku od brata sú tri maličké tabletky, ktoré by však skolili aj koňa.
Áno páni, som cudzinec... A dám vám za pravdu, tak, ako ste ma súdili...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 27. září 2013 v 12:01 | Reagovat

Pekné :-D

2 Angela Angela | E-mail | Web | 27. září 2013 v 16:27 | Reagovat

Je to zajímavé a moc pěkně napsané... Mohlo to být klidně delší, ale i tak jsem si hezky početla... :D

3 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | Web | 28. září 2013 v 20:37 | Reagovat

Krásné.. :-) A souhlasím s Angelou, mohlo to být delší.. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama