Blog sa sťahuje!! Nová adresa: melaficent.wordpress.com

Zatiaľ tam toho moc nečakajte, zvykám si :) Objavia sa tam aj niektoré články odtiaľto, keď presťahujem tie obstojnejšie články, tento blog bude zrušený... Dúfam že ostaneme AFFS aj naďalej, ja už len nemám nervy na túto mizernú doménu ktorá nefunguje -_-

Leden 2012

Jéééj

31. ledna 2012 v 18:57 | melaficent |  Naše diplomy
Takže, u Yami-chan som sa zapojila do bleskovky, a mám za to úžasný diplom z Vampire Knight... Jupíííííí :D Musím povedať, že diplom je vážne nádherný... Ale však, posúdte sami:



História budúcnosti - 3. kapitola

30. ledna 2012 v 19:33 | melaficent |  História budúcnosti
Vbehla som do izby a zalapala som po dychu. Keby ma Damien nebol zachytil, asi by som sa tam zosypala na zem. Marianne ležala v kaluži krvi, a okolo nej boli črepiny.
Mám zavolať mame?? Alebo sanitku?? Čo mám robiť?? začala som zmätkovať. STOP!! Okamžite som si to aj zakázala... Ak budem panikárčiť, nič tým nedosiahnem. Musím zistiť koľko je hodín, a podľa toho zavolať mame aj sanitku.
Pozrela som sa na hodinky, a aj ked som si prikázala nepanikárčiť, v tom chvate som nechtiac niečo stlačila. Vtedy sa začalo všetko okolo mňa krútiť. Až kým som nepustila to tlačítko.
V tej chvíli všetko zastavilo. Zrazu som bola vo svojej izbe, a Damien tam bol tiež. Pozrela som na hodinky. Bolo 21:37. Predtým, ked som ich stlačila u Marianne, bolo ale 21:42. Niečo tu nesedí.
Z mojich úvah ma prerušil Damien:
,,Čo sa to stalo? A nemali by sme ísť za Marianne?"
Rozbehli sme sa....
Ked sme vošli k Marianne do izby, všetko bolo v poriadku. Marianne sedela za počítačom, a pozerala nejaké anime. Vtom si zívla, a zhodila na zem pohár. Ten sa rozbil na márne kúsky, ona to však ani nezaregistrovala.
,,Marianne?" Skúsil Damien, ona však nič.
,,Marianne!" zavolala som, a ona sa s nezáujmom otočila. Pozrela na mňa a na Damiena, potom sa však dalej venovala obrazovke. Chvíľu sme tam nechápavo stáli, počas čoho Marianne zívala ako najatá. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem upratať tie črepiny, aby sa na nich neporezala. V tej chvíli Marianne začala padať... Len tak-tak som ju zachytila... Zaspala pri počítači. Damien prišiel ku mne, zodvihol ju a preniesol do postele.
Zvláštne. Skoro sa prizabije, a ani ju to nezobudí. Autisti sú vážne zvláštni. Ale, sú úžasní.
,,Ehm, Saphira,si v poriadku?" spýtal sa Damien ustarostene.
,,Ale áno, len som sa znova stratila vo svojich myšlienkových pochodoch... Potrebujem s tebou o niečom hovoriť, Damie."
Prešli sme do mojej izby... ,,Ja neviem čo sa stalo... To proste tie hodinky, zrazu som niečo stlačila, a ony... myslím, že sa vrátili späť... Ja vážne neviem, čo sa deje... Ked sme prvý raz prišli k Marianne do izby, bolo 21:42... Ked sme tam prišli druhý raz, bolo 21:37... Viem, šibe mi, ale..." spustila som... Myslela som si, že som blázon... Všetko bolo divné... Mala som pocit, že každú chvíľu vybuchnem...
,,Ja viem, Saphira, je to divné. A tiež by ma zaujímalo, čo sa stalo. Neviem, čo je s tými hodinkymi, ale som rád, že to nakoniec dopadlo takto a Marianne sa nič nestalo."
Vtom som dostala nápad. ,,Môžeme predsa skúsiť, či sa s tými hodinkami dá presúvať v čase." Damien sa na mňa udivene pozrel, potom však prikývol. Bože, môj vlastný brat si myslí, že mi šibe. Tak to dakujem veľmi pekne...
Zamračila som sa. ,,Pozri, je viem, že ma berieš ako idiota, ale počúvaj: Pozri sa na hodiny. Je 22:03. A teraz stlač toto tlačítko" ukázala som na maličké tlačítko na hodinkách. Damien sa na mňa pochybovačne pozrel, a ja som mala sto chutí zakričať: -Ja nie som šibnutá!!-
Nakoniec však neochtne stlačil tlačítko. Všetko naokolo sa začalo krútiť. Damien pustil tlačítko, pozrel na hodinky, a potom na mňa. Stáli sme v izbe u Marianne a na hodinkách sa vynímal čas: 21:57...

Ospravedlňujem sa :/

30. ledna 2012 v 19:27 | melaficent |  O blogu a oznamy
Vážne sa Vám ospravedlňujem, že som včera nepridala dalšiu kapitolu Tha Histora of Future... Mrzí ma to, a aj ked to asi vezmete ako výhovorku, nešiel mi net... Hrozne ma to mrzí... Okrem toho, asi pred hodinou som prišla domov... Takže nejak extra nestíham... Ale, kedže mám tú kapitolu v počítači, šupnem ju sem, a potom neskôr sa pokúsim strieskať aj niečo o tých hraničiarskych koňoch... Dúfam, že sa nehneváte...

Melaficent

História Budúcnosti- 2. kapitola

28. ledna 2012 v 10:00 | Skyllar |  História budúcnosti
Sľúbená kapitola Histórie Budúcnosti. Presne 10:00!

Po chvíľke pozorovania Marianne som sa začala priblblo usmievať. Keď som videla záblesk úsmevu na jej perách. Bola som šťastná. Veľmi šťastná. Vždy sa radujem, keď vidím na jej tvári aspoň náznak nejakej emócie.
Pomaličky som vyšla z izby, aby som ju nerušila, no pre istotu som nechala dvere otvorené. Predsa sa môže stať čokoľvek. A musím povedať, autista je úžasný človek. Keby som nemala sestru autistku, asi by som to nikdy nepovedala.
Pomaly som zbehla po schodoch a zaklopala na Damienove dvere:
"Damie, nedáš si niečo?" spýtala som sa a môj mozog z polovice zapĺňalo premýšľanie nad tým akí sú autisti super ľudia a z druhej polovice- čo by som dala za to aby ma mal Damien rád.
"Čo chceš Saphira? Čo zase chceš? Chceš sa znova stať niekoho miláčikom?" po týchto slovách sa mi do očí nahrnuli slzy.
"Damie! Ja nechcem byť nikoho miláčikom! Ty si môj starší brat! Chcem aby si ma mal rád! Chcem aby si ma ochraňoval!" povedala som priduseným hlasom a ticho fňukala.
"Ale ja nechcem byť už viac tvoj brat!"
"Ale ja som tvoja malá sestrička!" sadla som si ku dverám a oprela sa o ne, "a je mi jedno či si gay alebo niečo iné. Si môj brat."
Znova som sa rozplakala. Chcem aby ma mal Damien rád čo som spravila zle? ČO?!
Skĺzla som sa po podlahe a zaspala som v slzách na zemi.
Nejakým zázrakom som sa ocitla vo svojej izbe. Niekto ma preniesol. Marianne asi nie, je slabučká. Damien ma neznáša, ten asi tiež nie. Je 23:06. Mama nie je ešte doma a ocko odišiel s mamou. TELEPORTOVALA SOM SA.
Pretrela som si oči, rozsvietila nočnú lampu a porozhliadala som sa po izbe. Na kancelárskom kresle sedel, teda driemal Damien. Už už by sa zviezol z kresla, keby som nevyskočila z postele a nezachytila ho. V tom sa Damien prebral.
"Da-damie. Čo tu robíš?"
"Len som ti prišiel povedať že ťa nenávidím!"
"Damie neklam, povedz pravdu."
"Neoplatí sa mi povedať pravdu. Minule som povedal pravdu- že som gay a takmer ma vydedili a ja som skoro skončil na ulici. Nebyť Marianne a mamy, nie som tu."
"Damie, prosím!" vedela som že to zaberie. Nevydrží dlho klamať.
"Keď som ti chcel otvoriť dvere a povedať že aj ja ťa mám stále rád, spala si na zemi. Vyniesol som ťa hore a uložil do postele a ostal som tu s tebou. Ostávam pri tebe každú noc keď si chorá aj keď si smutná. No ty to nevieš." dojalo ma to. On ma má rád!
"Ako keď sme boli malí!"
Rýchlo som objala Damiena súrodeneckým objatím. Naše objatie prerušil rachot.
"Marianne!" skríkli sme naraz.
Rýchlo sme bežali cez chodbu na druhú stranu domu.

Mini plán

27. ledna 2012 v 23:07 | melaficent |  O blogu a oznamy
Takže, v prvom rade chcem povedať, že nič nesľubujem naisto, lebo sa poznám... Ale, Skyllar vám na zajtra prednastavila The History of Future, a keď sa jej spýtam na jednu vec, dala by som dalšiu kapitolu :D Vyzerá to zaujímavo... :D
Chcela by som Vám tu napísať zase niečo o Narutovi, ale neviem, či mi ostane čas...
Možno hodím článok o Hraničiarovom Učňovi, chcela by som sa zamerať na hraničiarske kone... :D
Posledná vec - tuto poprosím všetkých, aby mi do komentu odpovedali: Máte radi draky?? Nepýtajte sa prečo, iba mi povedzte, či hej alebo nie :D



Noc vlkov...

27. ledna 2012 v 22:54 | melaficent |  Básničky od Melaficent
Noo, možno, že sa Vám básnička bude zdať deprimujúca, ale včera, ked som ju písala, tak vyjadrovala moju skutočnú náladu... Lebo, aj ked som vyzerala optimisticky, vnútri som bola frustrovaná a deprimovaná z tohoto života... Ani neviem prečo :D Tak ako Skyllar, aj mne v poslednom čase chodí po rozume myšlienka, že jediná istá vec v živote je smrť...

Keď noci tmavej niet
spí v tichu chladnom svet.
Keď noc tmavá príde,
mesiac v splne vyjde...

Keď tichá pieseň nesie sa lesom
strach prenasleduje pútnika.
To vlk si spieva smutným hlasom,
a pútnik strachu uniká.

Tak sivý vlk sedí na skalách.
A to zviera nerozumie:
Prečo ho život trápi v svojich hrách?
Akoby nemal svedomie...

A tam, v svetle mesiaca jemný vetrík povieva.
A ja už viem, že vlk poslednú pieseň dospieva.
A môžeš robiť čo len chceš,
no vedz, že smrti neujdeš...

Viem, je to frustrujúce, ale ja som proste len dala do papiera to, čo som cítila...

Noc nekončí - 4. kapitola

25. ledna 2012 v 18:18 | melaficent |  Noc nekončí
Takže, ospravedlňujem sa, že som to tu dala až teraz, ked to mám v počítači, ale v poslednej dobe mi to nejak nemyslí... Viem, že to je krátke, ale proste som to chcela takto ukončiť... Yasemin, konečne tam máš aspoň mini akciu... Dúfam, že sa bude páčiť...

Vbehla som do izby a tresla dverami. Dočerta! Ako chcem ujsť, keď o upíroch vlastne nič neviem? Nie, nenervuj sa, ty to zvládneš. Upokoj sa, ideš plánovať útek. Dohovárala som si v duchu.
Takže, v prvom rade by si si nemala skoro nič brať zo sebou, bude ťa to spomaľovať. Povedala som si.
"Okej, beriem si iba mobil a nejaké peniaze." S týmito slovami som si do vrecka dala mobil a peňaženku. Snáď v nej toho bude dosť. Nie je lepšie počkať na mamu?? Nie, určite nie, ona by si myslela, že si z nej robím blázna...
"No, vyzerá to tak, že nemáš inú možnosť, než ujsť sama, Sarrah..." povedala som si pre seba a trpko sa zasmiala... Čo ale bude potom... Keď utečiem, nemôžem sa vrátiť ani domov... Alebo áno?? Bože, ja sa asi zbláznim... Nie, ja už som blázon...
Vyskočila som z okna, našťastie to bolo nízko, a podarilo sa mi dopadnúť na nohy... Obzrela som sa, či ma niekto nevidel... Mala som šťastie, nikto tam nebol...
Rozbehla som sa a zastavila pod najbližším stromom... Znova som sa obzrela... Už som si chcela oddýchnuť a povedať si, že ak budem takáto roztržitá, tak sa nikam nedostanem... Odradili ma od toho dve veci... Tou prvou bolo to, že na lavičkách sedela nejaká baba s chalanom... Zatiaľ sa iba rozprávali... Ale, boli do seba dosť zapozeraní na to, aby si ma nevšimli... Našťastie...
Tou druhou vecou bolo to, že týmto smerom bolo okno z jedálne... A vyzeralo to ako okno z profesorskej jedálne... Sedela tam totižto Mariah, a dívala sa z okna...
Ups... -pomyslela som si a skryla sa za strom... Opatrne som nazrela, a... Mariah sa na mňa pozerala!! Rozbehla som sa ozlomkrky preč...
Chvíľu som bežala ako šialená, a už som videla nejaký malý múrik, keď som začula hlas, ktorý patril Mariah...
"Sarrah, okamžite sa vráť!!" No do hája... Obzrela som sa... Vedela som, že ma to spomalí, no musela som sa obzrieť. Mariah bola veľmi rýchla, no našťastie bola ďaleko... K tomu múriku už mi chýba iba pár metrov... Možno to stihnem.
Vtom mi došla jedna vec... Ako mi pomôže, že prebehnem za ten múr? Čo potom? Zrazu som si uvedomila, že moje šance sú mizivé, no napriek tomu som bežala dalej...
Tesne pred múrikom som zbadala tabuľu:


Zákaz vstupu na tento pozemok!!


Ja som to ale ignorovala a bežala som dalej. Mariah vykríkla:
"Sarrah, prosím ťa, len tam nechoď!! Urob hocičo, ale nechoď tam!!"
To už som však prekračovala hranicu...
Vykríkla som... Pocítila som ostrú bolesť, akoby sa mi do tela zapichlo milión nožov. Ostrá bolesť prechádzala celým mojim telom. Kričala som od bolesti... Moja hlava išla prasknúť. Nemyslela som na nič iné, len na tú hroznú bolesť... Popritom mi však prebehla hlavou jedna myšlienka: Prečo mi ti Mariah robí... To hrozne bolí... Už som nevládala kričať... Len som ticho vzlykala... Zrazu som začula hlas Mariah:
"Nechajte ju!! Ešte je nová!! Prosím!!" kričala. Takže toto nerobí Mariah...

Nikdy ťa nechcem pustiť...

24. ledna 2012 v 17:29 | Skyllar |  Jednorázovky
Rozhodla som sa, že spravím niečo, čo sa mi ešte /takmer/ nikdy nepodarilo. Napísať obyčajnú možno aj reálnu jednorázovku. Asi to bude suché, ale chcem Vás pomaličky naladiť na sobotu- Tajomstvo Ruží 8. kapitola! Dosť som sa na nej nadrela, ešte som ju celú prepisovala. Je tam toľko východísk, no po čase sa mi nezdá, že by boli nejako eXtra výhodné. A ešte aj História Budúcnosti bude :). V sobotu o 10:00 o 15:00 bude Tajomstvo ruží teda malo by byť -.-.
Jednorázovka je dosť reálna. Jednorázovka pod perexom. Želám príjemné čítanie.

Kolobeh života...

20. ledna 2012 v 22:21 | melaficent |  Básničky od Melaficent
Neviem, či už ste si stihli všimnúť, že som sa do svojej ikonky od Skyllar trošičku zbláznila... Asi ešte nie, tak vás s tým predom oboznamujem... :D
Afrodita, počkaj, jak ty schytáš... Kde sú tvoje štyri články?? A tvoje záväzky?? Si ma nepraj :D
Ale, už sa tu nejdem rozkecávať, lebo v poslednej dobe som na baterky, no som tu kvôli tomu, aby som dokázala Afrodite, že som zodpovednejšia... :D Inak, chce sa mi spať, takže to tu vážny len rýchlo trepnem...
P.S. Naše Affs, môžem Vás uistiť, ža ak by ste aj náhodou nevideli koment, je 90% istota, že som u Vás bola, ale koment som už nestihla... Napriek tomu sa snažím komentovať :)

Kolobeh života...

Nebo popolavé...
Okrúhly mesiac zahľadený do hviezd.
Mraky nie sú tmavé.
Schádzame pomaly zo svojich prašných ciest...

Pochmúrne stupienky
bielych vodopádov.
Mrazivé spomienky
na výstrahu pádov...

Bledé hviezdy nakúkajú
stromom do tváre.
Ľudia stále prechádzajú,
menia, čo je staré...

Jemné hviezdy občas padajú,
opúšťajú svoje sestry.
Detinské hádky podstatu strácajú,
život je nečakane pestrý...

No vždy aj slnko vyjde.
Veci dôležité, hoc malé...
A čo je dané, príde.
Tieto istoty sú stále.

Blázon a osud...

20. ledna 2012 v 22:05 | melaficent |  Básničky od Melaficent

Takže, má dalšie dve básničky... Dúfam, že sa Vám budú páčiť... Táto je trošku kratšia, no tá druhá bude dlhšia :) A kto by ste neverili na osud, tak sa na mňa nehnevajte, ja vlastne ani neviem, či verím na osud, ked si myslím, že ho môžem zmeniť od základu... Dá sa veriť niečomu, čo chcete úplne meniť??
P.S. Cez víkend ma tu nečakajte, budem rada ak ho prežijem... Ak by som sa tu už neukázala, tak som potom mŕtva... Musím sa totižto učiť na prednes, učiť hrať na koncert, rýchlo sa vyliečiť a trénovať pesničky na koncert... Inak, držte mi palce, pretože som dnes dostala takú chrípku, až tomu neverím, a v pondelok je koncert, kde mám hrať aj spievať... Môj program sa ma pokúša zabiť... Opäť... :D


Blázon a osud...

Možno že blázon som,
ked hrám sa s osudom.
Však verím v silu svojich snov,
možno mi táto chyba
niekedy bude osudnou.
Však rozvaha mi chýba.

Tak nevedomky sama kráčam,
a slzami si líca zmáčam.
No jednu vec ja viem.
Svoj osud prepíšem...