Blog sa sťahuje!! Nová adresa: melaficent.wordpress.com

Zatiaľ tam toho moc nečakajte, zvykám si :) Objavia sa tam aj niektoré články odtiaľto, keď presťahujem tie obstojnejšie články, tento blog bude zrušený... Dúfam že ostaneme AFFS aj naďalej, ja už len nemám nervy na túto mizernú doménu ktorá nefunguje -_-

Září 2011

6. kapitolka - Vedel si...

21. září 2011 v 17:34 | melaficent |  Vytie anjelov - Kto vlastne sme?
Jack
Keď sme prišli, Elizabeth ma už čakala.
"Čau!" pozdravila sa so Sophie, a šli sme preč. Sophie po ceste volala Samovi, či nepríde, a tak teraz naňho čakala.
Elizabeth sa na mňa uškrnula. "Tak čo, ideme?"
Prikývol som. "Chceš colu??"
Elizabeth sykla: "Nie, chcem tvoju krv!"
Vydesene som sledoval, ako Elizabeth vystrčila tesáky.
"Vedel si, že Diego má dcéru?"



Medzitým Sophie
"Čau, Sam!"
"Čauko, Sophie!"
"Sam, ja--- musím ti niečo povedať." Ja som proste nemohla klamať. Musela som Samovi povedať pravdu. "Sam, ja som... je to zložité. Vieš, moja mama... je padlý anjel, a... otec je... vlkolak."
Sam sa na mňa povzbudzujúco usmial. "Sophie, ja viem, aj ja som padlý anjel. Ale musím ti niečo povedať. Tvoje spektrálne krídla sú zvláštne. Veľmi sa podobajú na krídla Tretej Vysokej Padlej."
"Tretej Vysokej Padlej?" pomyslela som si, keď vtom som začula vo svojej hlave Samov hlas. "Hej, Tretej Vysokej Padlej. Je to niečo ako vodkyňa padlých anjelov. Tretie vysoká zomrela asi pred mesiacom. Zabil ju istý Diego. Ale, tesne predtým, než zomrela, povedala, že po nej príde niekto, komu sa silou nikto nevyrovná."
Svoj údes z toho, že našu vodkyňu zabil Diego, som zamaskovala otázkou: "Hej, a ako si sa dostal do mojej hlavy?" Ty si ma tam pustila. Avšak, teraz ma už nevyženieš. Teda, ak nebude jeden z nás niečo chcieť, jasné že toho druhého nechá tak. Ale vieš, že ťa môžem telepaticky skontaktovať kedy chcem. A ty mňa tiež."
Pokračovali by sme v debate, ale v hlave som začula Jackov hlas: "Sophie, mám problém."
Pomyslela som si: Ten idiot Diego!!" a rozbehla som sa na pomoc Jackovi.



****************************************



Keď som prišla, Jack ležal na zemi v kaluži krvi. Zakričala som na Elizabeth, ktorá sa nad nim skláňala, a chystala sa ho uhryznúť: "Hej, daj mu pokoj!!"
Sam ma zatiahol dozadu: "Sophie, neblbni! Na upírov má maximálne dospelý a skúsený padlý anjel!" zarazil ma v myšlienkach.
"Nechaj ma!!" Vykríkla som, keď ma Sam zachytil, nech tam nejdem.
Sam sa urazene nadýchol, a o dva kroky ustúpil. Omg, správa sa fakt odporne a detinsky.
Pristúpila som k Elizabeth, ktorá sa mi medzitým postavila tvárou v tvár.
"Tak pod," sykla...




Ticho

20. září 2011 v 20:51 | melaficent |  Témy týždňa
Noo, na tému ticho ma napadá toľko vecí...Ale, hlavne to, že v našej triede ešte ticho nebolo :D :D :D

So slovom ticho sa dosť často spája slovo smútok. Prečo?? Si smutný - mlčíš. Spýtajú sa ťa - čo ti je? ty povieš - nič. Tak toto poznáme asi všetci. Málokedy sa chceme so svetom podeliť o to, prečo sme smutní, teda aspoň väčšina z nás. Čo nám je sa dozvedia len ľudia, čo sa nám dostali ,,pod kožu". Ale, ked sme veselí, málokedy sme ticho. Veľa ľudom, našim kamarátom aj povieme, prečo sme šťastní, a ked aj nie, na prvý pohľad je poznať, že sme šťastní, že máme chuť do debaty. Ticho často sprevádzajú slzy - čo taký človek, čo po nehode zostane doma sám, a pritom predtým mohol mať rodinu? Pre neho je ticho mučivé. Ale, ticho nie je vždy len nepríjemné, smutné. Mne stačí, ked zájdem do lesa. To ticho, popretkávané vtáčím spevom - priamo cítite, ako vás naplňa energia. Aj vy cítite energiu tých stromov, ktoré sú väčšinou staršie, ako naši rodičia? Zbožňujem staré lesy, kde každý strom šumí, ako by vám chcel toľko toho povedať. V ich tichu sa odvíjajú dávne príbeha a hry našich rodičov.

Melaficent

5. kapitolka - Vieme úplne všetko?

20. září 2011 v 20:30 | melaficent |  Vytie anjelov - Kto vlastne sme?
Takže, je to to isté, čo tu bolo pred chvíľou, a bolo by to tu, keby Melaficent (ja) nebola taká sprostá ako je.



Jack
Diego vystrašene cúvol. Neveriacky som hľadel, ako ušiel. Mama sa k nám rozbehla.
"Nie je vám nič?" spýtala sa ustarane. Keď sme pokrútili hlavou, že nie otočila sa, a sama pre seba niečo hovorila. Podarilo sa nám zachytiť len: "Dalo sa čakať, že Diego po nich pôjde."
Tak som sa spýtal: "O čom to hovoríš?"
Mama vzdychla. "Je čas, aby ste sa dozvedeli pravdu." Spýtavo sme sa na seba pozreli. Veď my vieme, že sme vlkolaci, ale odkiaľ to vie ona??
Mamine slová nám však vyrazili dych. "Som padlý anjel. Takže aj vy ste padlí anjeli."
Zašepkal som: "Tak preto tie krídla."
"Čo???" spýtala sa mama.
Vtom z krovia vystúpil otec. "Asi si toho musíme veľa vysvetliť. Poďme domov, v tam to preberieme."
****************************************
Sophie
"Mama, a odkiaľ poznáš Diega?" spýtala som sa, keď už mama aj otec dorozprávali. Dozvedeli sme sa, že padlí anjeli majú spektrálne krídla, ktoré je však pri výnimočných anjeloch vidieť.
Mama mi odpovedala: "Vieš, keď som bola mladšia, chodila som s Diegom. Potom som spoznala vášho otca. Diego sa naštval, keď som sa s vaším otcom kamarátila, lebo vtedy bola odveká vojna upírov a vlkolakov v plnom prúde. No, skrátka, Diego ma nechal. Neskôr, o pár rokov som si vzala vášho otca." Po krátkej odmlke dodala: "Viete, Diego bol vždy na strane temna. Aj mňa stiahol k temnote, no svetlo ma neústupčivo volalo späť. Vedela som, že Diego po vás pôjde. Upíri vedia dobre vycítiť pravú podstatu. A okrem toho, Diego ma nenávidí."

****************************************


Sophie
Sedela som vo svojej izbe, keď Elf priletel. Zakrákal, a posadil sa vedľa mňa. Potom preletel k dverám, a zase ku mne. Keď to zopakoval, pochopila som, že ma volá. Otvorila som dvere a Elf letel priamo do Jackovej izby. Jack sa akurát niekam chystal.
"Kam ideš?"
"Z Elizabeth ideme na colu."
Elf nesúhlasne krákal a poletoval po izbe. Zamračila som sa.
"Elfovi sa niečo nepáči. Môna teba číhať Diego. Vieš čo? Kým ty budeš s Elizabeth, pôjdem si niečo kúpiť. Keby niečo, tak ma zavolaj. Spolu sme silnejší."
Jack prikývol a o nejakých desať minút sme vyrazili.

Nový design

19. září 2011 v 20:07 | Skyllar |  O blogu a oznamy
Páči sa vám?
Ak nie, je mi to ľúto, ale z tých upírskych denníkov mi už hrabalo. Veď komu by aj nie.. od kedy tu bol? Od mája? Ak sa nebude páčiť, tak spravím iný, ale ja už som vážne potrebovala zmenu.
Skyllar.

5. kapitola- Vitaj v novom domove

18. září 2011 v 17:16 | Skyllar |  Tajomstvo ruží
Viem, že som sa dlho neukázala a preto, vám tu hneď takto strieľam 5. kapitolu. Prajem príjemné čítanie..

Len čo sme s Katherine prešli cez vodopád do dedinky, všetci nás zdravili a jemne si prekrižovali ruky na prsiach.
"Ukselivédia, Nymfa. Ukselivédia, Arelínasea!"
"Livédia, Mex," pozdravila ich Katherine.
"Livédia, Mex," pozdravila som ich aj ja.
"Vidno Abby, že si s mojim ľudom rozumieš. Arelínasea znamená budúca Nymfa. Aj ja som ňu bola..."
"Super, a kde budem bývať?" opýtala som sa, keď som si prezerala domčeky naokolo.
"Budeš bývať v dome, kde býva Tyler, Criss a Mandy. Už je to dohodnuté s Radou mesta.Nemusíte platiť nájom ."
"Ako je možné že..."
"Že Mandy býva s vami? Ona je tiež upírka."
"Jáj..."
"Nemôžem vás nechať na internáte. Všetci štyria ste príliš zraniteľní a slabí. A ešte k tomu, v meste je Zario. Zario je veľmi silný, ale to vieš. Toto mesto má hranice z krvi jednorožca. Sú Zariom a jeho ľudom neprekonateľné."
"Takže teraz ideš po Tylera, Crissa a Mandy?"
"Už sú tu. Ako Nymfa Noci, sa dokážem telepaticky spojiť s každým mojim bojovníkom. Už ich dávno priviedli, len si ich nemohla vidieť. Každý môj bojovník má dar neviditeľnosti. Ten dar máš aj ty. Splívaš s hmlou."
"A teda kde je môj, teda náš, dom?"
"On to nie je až tak dom, je to obrovská vila. Asi 4 poschodová. Je to najväčšia vila ktorá tu je. Ľahko ju nájdeš. Tu máš kľúče."
"Tak ja idem. Ahoj Katherine."
Dva kľúče? Jeden asi od vchodových dverí a druhý od môjho bytu? Neviem, uvidím.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Našla som ju. Béžová vila obkladaná mramorom.Vila vyzerala ako nejaká 4 poschodová dvojitá bytovka. Skoro som sa napichla na bránu, keďže som si nevšimla, že tam nejaká je.
Odomkla som si, vošla som, a redšej som aj zamkla. Len tak. Pre istotu.
Pomaly som otvorila dvere a čakala som botník a stojan na kabáty. Všetko tam bolo. Vyzula som sa a obula som si papuče na ktorých bolo napísané Abby. Semiš na nich bol červený, ale Abby bolo vyšité zlatou niťou.
Prešla som ďalšími dverami a tam boli dvoje dvere.
Na jedných bola ceduľka Criss & Mandy a na druhých Abby & Tyler. Pomyslela som si, ako to Katherine dobre vymyslela.A už viem na čo je ten druhý kľúč. No náš byt! Pomaly som otočila kľúčom v zámke,otvorila som a na malom stolíku pri dverách som našla lístoček: Vitaj v novom domove Abbs! Tyler.
Prešla som po chodbe v našom 4 poschodovom byte neboli schody. Bol tam výťah! Výťah na chodbe!
Vybrala som sa teda ten náš dom skúmať. Na prízemí, bola obrovská obývačka s veľkou telkou s plochou obrazovkou a masážnym gaučom bola tam aj kuchyňa oddelená od obývačky len barovým pultom. Za kuchyňou som našla dvere. Povedala som si, že tam asi bude špajza, že sa tam pozriem neskôr. Privolala som si výťah a vliezla som doň. Wau! Výťah bol veľký asi ako náš internát a tiež tam bola telka. Dokonca aj masážne kreslo. Už už som si chcela sadnúť, keď som si konečne spomenula, že som nestlačila číslo na ktoré poschodie chcem ísť. Tak som stlačila dvojku. Na druhom poschodí bola chodba s výťahom a dve izby. Jedna bola obrovská béžová spálňa s posteľou s baldachýnmi a uprostred mala zabudovanú výrivku, v ktorej svietili farebné svetlá. Na strope bola rampa a na nej plno bodových svetiel. Krása. Vošla som do druhej izby. Ako som si myslela, bola to kúpelňa. Bola modrej farby, vykachličkovaná modrými kachličkami. V strede stála obrovská vaňa s vodnými tryskami. Boli tam dva záchody, sedmoro zrkadiel a 4 umývadlá. Vyšla som na chodbu, znova som stlačila číslo, teraz už číslo tri a sadla som si do masážneho kresla. Spustila som jemnú masáž, a výťah išiel pomalšie. Asi to je tak nastavené. Vyšla som z výťahu a videla som tri izby oddelené iba sklenenými stenami a sklenenými dverami.A samozrejme chodba s výťahom. Nemusela som ani vojsť. V prvej izbe bolo fitko v druhej iestnosť s počítačmi a v tretej... A v tretej DETSKÁ IZBA?! Bolo tam plno hračiek, nízka kolíska s baldachýnom a chlpaté koberčeky. Počkať. Tá kolíska bola až príliš nízka. Neodolala som a šla som sa pozrieť.
"Šteniatko!" skríkla som nadšením. Už som vedela že to nieje kolíska ale peliešok pre malú chlpatú guličku ktorej som dala meno Wendy.
Vzala som si ju na ruky a znova som vošla do výťahu stlačila gombík s číslom štyri, sadla som si na kreslo a Wendy som si položila na kolená.
"Wau!" vykríkla som nadšením a Wendy som pustila na...

----------------------------------------------------
1.Čo si myslíte že Abby videla na štvrtom poschodí?
2. Na čo pustila Abby Wendy? (na zem, na trávu, na dlážku...)
Odpovedajte do komentára ;)

4. kapitolka - Som upír

10. září 2011 v 15:32 | melaficent |  Vytie anjelov - Kto vlastne sme?
Jack
Sedeli sme u nás v obývačke a diskutovali. Otec už vedel o Diegovi, a rozmýšľal, kto by to mohol byť. Zavolal svojmu kamarátovi, ktorého pozná od detstva, a ktorý je zhodou okolností taktiež vlkolak. Stále si nevieme vysvetliť tie krídla. Mama nie je doma. Nechceme jej nič hovoriť. Veď je len človek.
Elf priletel, zakrákal a sadol mi na plece. Znova mal na nohe papierik. Sophie mu ho zobrala. Začala nahlas čítať:

Príďte dnes večer ku starej chatke v lese. Len vy
dvaja. Nevybavené účty čakajú.
Diego

" Ak bol toto Max, tak toto už je fakt trápne," povedala Sophie ostro.
"Opakujem. Na toto Max nemá," povedal som stroho. Ten Diego ma už štval.
"Pôjdem ku tej chatke, nech už sa to konečne vyrieši. Už mi to lezie na nervy," povedala Sophie rozhodne a ja som prikývol.
"Decká, nie je to príliš bezpečné!" snažil sa otec protestovať, ja som sa však ohradil:
"Otec, toto je náš problém, a my si ho musíme vyriešiť!" Otec sa zamračil, ale nič nehovoril.



Sophie
Je už tma, za chvíľu by mal prísť Diego. Konečne veľké rozuzlenie. Prídeme na to, kto nám vlastne celý čas naháňal strach. Aj keď sa trochu bojím, vlastne sa teším, že už budeme mať od neho pokoj, že sa rozuzlí táto záhada
Sme pri chatke. Jack sa opatrne obzerá okolo. Asi sa premeníme na vlkov. Bude to bezpečnejšie.
Už počujem Jacka, ako vedľa mňa beží. Aj ja sa mením na vlka a nečujne našľapujeme po machu okolo chatky. V kroví niečo zašušťalo. V tom momente sa naše pohľady upriamili na tmavú postavu, črtajúcu sa v mesačnom svetle.
"Hmm, tie krídla sa dali čakať," zamrmlala postava, asi Diego. "Hej, ak sa nepremeníme, ako sa dohodneme??" zakričal, prechádzajúc pohľadom zo mňa na Jacka.
Poslala som Jackovi tichú myšlienku, dúfajúc, že telepatia vážne funguje. Dávaj pozor, môže to byť pasca.
Pomaličky sme sa premenili späť, no stále sme boli v strehu.
Diego sarkasticky povedal: "Už to, že neviete, kto som, je nefér, lebo ja to viem. No, tak vám aspoň poviem, kto som ja." Diego nadvihol peru a v ústach sa mu zablysli dva biele tesáky. "Som upír..." Diego sa príšerne rozrehotal, potom sa rozbehol proti nám a chcel zaútočiť. Dočerta!! Je príšerne rýchly, nemáme proti nemu šancu!!
Vtom sme s Jackom počuli hlas: "Skús sa ich čo i len dotknúť!"
Neveriacky som napla uši. "Mami?"

Návrat

5. září 2011 v 12:22 | melaficent |  O blogu a oznamy
Ako ste si iste všimli, cez prázdniny blog rapídne upadol. Pokúsim sa všetko vrátiť do starých koľají, ked bol článok aspoň raz týždenne. Verím, že Skyllar mi pomôže, až sa jej vráti notebook z opravy. Ale, všimla som si, a dosť ma to sklamalo, že Dark na blog akosi kašle. No ok, priznávam, že za posledný mesiac sme pridali len tri články, ale... Takže, môžete očkávať dalšiu kapitolu Vytia anjelov, som o pekných pár kapitol popredu, pracujem na jednej upírskej poviedke, ktorá sa mi celkom páči, a na jednej vlkolačej :D Noo, kresbz ktoré som sľúbila - Niečo už je, ale ešte niesú úplne hotové. Toto budú len nejaké anime s Naruta, ako som hovorila :D Chcela by som sa ospravedlniť našim Affs, že sme na ich blogoch príliš neboli, ale priznajme si - vychutnávali sme si slniečko. Takže, to je zatiaľ všetko, blog trochu ,,spojazdníme" :D a môžete sa tešiť hlavne na poviedka a kresbičky. A dúfam, že náš blog team ma v tom nenechá samu a pribudnú príspevky nielen odo mňa :D

Melaficent